Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o právach dieťaťa vďačí za svoj vznik predovšetkým Poľsku, ktoré v roku 1978 navrhlo Výboru pre ľudské práva OSN jeho schválenie a predložilo návrh, ktorý bol neskôr dvakrát modifikovaný. Bol založený na filozoficko-vychovávateľskej koncepcii Janusza Korczaka a bol východiskovým bodom pre trvajúce 11 rokov práce na schváleni finálnej verzie dokumentu.  Dohovor o právach dieťaťa bol jednomyselne prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov dňa 20. novembra 1989. Nadobudol platnosť 2. septembra 1990 po jeho podpísaní 20 štátmi. Na základe Dohovoru bol založený Výbor pre práva dieťaťa – orgán kontrolujúci jeho realizáciu štátmi, ktoré ho ratifikovali. K dnešnému dňu je ich 193.

Dohovor o právach dieťaťa

  Obsah Dohovoru pozostáva z preambuly a 54 článkov, ktoré boli formulované na základe týchto princípov:

  • blaho dieťaťa,
  • rovnosť (všetky deti sú rovné pred zákonom bez ohľadu na pôvod, pohlavie, národnosť atď.),
  • rešpektovanie práv a zodpovednosť oboch rodičov (štát rešpektuje autonómiu rodiny a ingeruje iba v riadne
  • zdôvodnených prípadoch podľa určitých procedúr),
  • pomoc štátu (štát sa zaväzuje k všetkým legislatívno-administratívnym činnostiam pre realizáciu práv uznaných v dohovore).
 

Dohovor určuje status dieťaťa založený na týchto predpokladoch:  dieťa je samostatný subjekt, ale pre svoju psychickú aj fyzickú nezrelosť vyžaduje zvláštnu starostlivosť a právnu ochranu, dieťa ako ľudská bytosť vyžaduje rešpektovanie jeho identity, dôstojnosti a súkromia, rodina je najlepšie prostredie na výchovu dieťaťa, štát by mal podporovať rodinu, a nie zastupovať ju vo funkciách.  Články dohovoru sú zoznamom práv dieťaťa, zahrňujúcim práva a osobné slobody, sociálne, kultúrne, politické práva a iba v minimálnej miere zohľadňujúce ekonomické práva, keďže podľa predpokladu dieťa by sa malo učiť, a nie pracovať.  

25. mája 2000 boli schálené dva Opčné protokoly:  

  • O účasti detí v ozbrojených konfliktoch;
  • O obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pronografii.
 

Štáty - zmluvné strany Dohovoru nemajú povinnosť ratifikovať jeho Protokoly, ale k dnešnému dňu počet štátov, ktoré to urobili, je 130.