Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach je dokument, ktorý bol vytvorený na zasadnutí Organizácie spojených národov v decembri 1966 v New Yorku. Vtedy bol tiež podpísaný Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.  

Hlavným predpokladom tejto medzinárodnej zmluvy je záväzok štátu, aký tento má voči svojim obyvateľom. Ide tu predovšetkým o rešpektovanie práva na slobodu a občianskych slobôd. Aktuálne na svete je iba niekoľko štátov, ktoré sa nerozhodli podpísať medzinárodnú zmluvu alebo ju podpísali, ale neratifikovali, čiže neschválili jej implementáciu – takto urobila o. i. Čina.  

Zárukou dodržiavania MOPP je Výbor pre ľudské práva, ktorý bol vytvorený na základe 28. článku tejto dohody. Každý obyvateľ štátu, ktorý ratifikoval Prvý opčný protokol tohto Paktu má právo na podanie sťažnosti na svoju vládu, ak využije všetky právne prostriedky v svojom štáte. Kauza sa samozrejme musí týkať porušovania ľudských a občianskych práv. V decembri roku 1989 na ďalšom zasadnutí OSN bol vytvorený Druhý opčný protokol. Dokument tiež zakazuje štátom, ktoré ho ratifikovali, vykonať trest smrti, s vylúčením iba obdobia vojny, kedy pripúšťa možnosť ju vykonať za spáchanie vojnových zločinov.  

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach sa delí na štyri časti, z ktorých každá určuje iné úlohy. Články prvej časti hovoria o sebaurčení a rozhodovaní o prírodnom bohatstve každého štátu. Druhá časť nakazuje rešpektovanie rovnosti pohlaví, zakazuje diskrimináciu vzhľadom na pôvod a náboženstvo. Tretia časť zakazuje otroctvo a mučenie. Dáva ľuďom právo na zhromažďovanie, vytváranie odborových zväzov, ochranu súkromného života, vlastné názory a demokratické voľby v svojom štáte. Na základe štvrtej časti vznikol práve Výbor pre ľudské práva, boli v nej tiež obsiahnuté princípy jeho činnosti a nominácie jeho členov i funkčné obdobie ich pôsobenia.